Čo je ľudská duša?

Otázka Čo je ľudská duša? Odpoveď Ľudský duch je netelesnou súčasťou človeka. Biblia hovorí, že ľudský duch je samotným dychom Všemohúceho Boha a bol vdýchnutý do človeka na začiatku Božieho stvorenia: „Vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“ (Genesis 2:7). Je…

Otázka

Čo je ľudská duša?

Odpoveď

Ľudský duch je netelesnou súčasťou človeka. Biblia hovorí, že ľudský duch je samotným dychom Všemohúceho Boha a bol vdýchnutý do človeka na začiatku Božieho stvorenia: „Vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“ (Genesis 2:7). Je to ľudský duch, ktorý nám dáva vedomie seba samého a iných pozoruhodných, hoci obmedzených, „Bohu podobných“ vlastností. Ľudský duch zahŕňa náš intelekt, emócie, strachy, vášne a kreativitu. Je to tento duch, ktorý nám poskytuje jedinečnú schopnosť chápať a rozumieť (Jób 32:8, 18).

Slová duch a dych sú preklady hebrejského slova neshamah a gréckeho slova pneuma. Slová znamenajú „silný vietor, výbuch alebo inšpirácia“. Neshamah je zdrojom života, ktorý oživuje ľudstvo (Jób 33:4). Je to nehmotný, neviditeľný ľudský duch, ktorý riadi mentálnu a emocionálnu existenciu človeka. Apoštol Pavol povedal: „Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani Božie veci nepozná nikto, len Boží Duch.“ (1. Kor. 2:11). Po smrti „duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal“ (Kazateľ 12:7, pozri aj Jób 34:14-15, Žalm 104:29-30).

Každá ľudská bytosť má ducha a líši sa od „ducha“ alebo života zvierat. Boh stvoril človeka odlišne od zvierat v tom, že nás stvoril „na Boží obraz“ (Genesis 1:26-27). Preto je človek schopný myslieť, cítiť, milovať, navrhovať, tvoriť a užívať si hudbu, humor a umenie. A je to vďaka ľudskému duchu, že máme „slobodnú vôľu“, ktorú nemá žiadny iný tvor na zemi.

Pri páde bol ľudský duch skazený. Keď Adam zhrešil, jeho schopnosť mať spoločenstvo s Bohom bola narušená; v ten deň nezomrel fyzicky, ale duchovne. Odvtedy ľudský duch znáša následky pádu. Pred tým než je človek spasený ho možno opísať ako duchovne „mŕtveho“ (Efezanom 2:1-5, Kolosanom 2:13). Vzťah s Kristom oživuje nášho ducha a obnovuje nás deň čo deň (2. Korinťanom 4:16).

Je zaujímavé, že tak ako bol ľudský duch Bohom vdýchnutý do prvého človeka, tak bol Duch Svätý vdýchnutý do prvých učeníkov v Jánovi 20:22: „A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: Prijmite Ducha Svätého.“ (Ján 20:22, pozri tiež Skutky 2:38). Adam bol oživený Božím dychom a my, ako „nové stvorenia“ v Kristovi, sme duchovne oživení „Božím dychom“, Duchom Svätým (2. Korinťanom 5:17, Ján 3:3, Rimanom 6:4). Po našom prijatí Ježiša Krista sa Duch Svätý spája s naším vlastným duchom spôsobmi, ktoré nedokážeme pochopiť. Apoštol Ján povedal: „Podľa toho poznávame, že ostávame v ňom a on v nás, že nám dal zo svojho Ducha.“ (1. Jána 4:13).

Keď dovolíme Duchu Božiemu, aby viedol naše životy, „Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti“ (Rimanom 8:16). Ako Božie deti nás už nevedie náš vlastný duch, ale Boží Duch, ktorý nás vedie do večného života.